|
diskusné fórum Toto je priestor pre Vaše názory a pripomienky. Na zasielanie Vašich príspevkov použite mailovú adresu dermos@senicanet.sk vložené 28.1.2007 Chcel by som týmto vyjadriť maximálnu spokojnosť s úrovňou posledných Kleiblových lekárskych dní, ktoré boli vo štvrtok 25.1.2007 v Skalici. Podujatie bolo veľmi dobre zorganizované, atmosféra bola úžasná, prostredie príjemné. Príspevky jednotlivých prednášajúcich boli vysoko aktuálne, iste si každý v tom obrovskom priestore prednášok našiel to svoje. Z pozície praktického lekára pre dospelých ma mimoriadne zaujal príspevok Radó, P., Radó, S.: Syndróm vyhorenia, ktorý bol nasmerovaný tak trochu do vlastných radov. Sledoval som publikum počas tohoto príspevku, absolútna väčšina lekárov reagovala veľmi spontánne a živo, takmer každý sa dokázal viac alebo menej stotožniť s obsahom práve tohoto príspevku. Takmer každý si uvedomil, že čo všetko pre samotného lekára prináša výkon tejto vyčerpávajúcej profesie. Morálne-právna zodpovednosť lekára je veľmi vysoko nastavená, k tomu pristupujú nočné smeny, nedostatočné finančné a spoločenské ohodnotenie tejto profesie na Slovensku, časté necitlivé a niekedy aj nelogické zásahy reformátorov nášho zdravotníctva, nuž nečudo, že nielen pacient, ale aj lekár môže "vyhorieť", ba ako som sa dozvedel, následkom syndrómu vyhorenia môže byť lekár aj PN, a možno v týchto súvislostiach uvažovať v krajnom prípade aj o invalidite. Nuž chronický stres po rokoch trvania v telesnej schránke lekára môže vykonať svoje niekedy aj zhubné dielo v tom najširšom zmysle. V tejto prednáške ma zaujala aj myšlienka Bálintovských psychoterapeutických skupín, o ktorých aj ja dačo viem z odbornej literatúry, kde lekári preberajú sporné prípady, ide zrejme o pacientov, ktorí boli v niečom mimoriadni, čo sa týka obtiažnosti prístupu, či komunikácie, kde lekár potom stráca nadhľad, začína reagovať aj emočne a ako povedal Dr. Rado vo svojej prednáške, začína vnímať klienta ako svojho nepriateľa. Viem si dobre prestaviť, ako na takej Bálintovskej komunite sa môžu lekári vnútorne odreagovať, očistiť od záporných obsahov vedomia, čo iste zmierňuje psychosomatický stres a uľahčuje celkovú adaptáciu, prináša to potom uvoľnenie a pocit vnútorného kľudu, ktorý každý lekár nevyhnutne potrebuje pre výkon svojej profesie, ak chce pracovať na požadovanej kvalitatívnej úrovni. MUDr. Ján Rak, všeobecný lekár, NZZ Holíč |